PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Už príchod pred halu rozohnal akékoľvek prípadné obavy z malej účasti fanúšikov a hordy ľudí sľubovali minimálne výbornú atmosféru v hľadisku. Tento fakt sa pozitívne odrazil aj pri prvej skupine, ktorou bol košický SCHYZOFÉM. Už im sa dostalo vrelého prijatia od nažhaveného publika, hoci podľa môjho názoru si ovácie vôbec, ale vôbec nezaslúžili. Takúto okatú ukážku pokusu skopírovať postupy heavy a speed metalových skupín z osemdesiatych rokov minulého storočia a navyše tak zlým spôsobom som veľmi dlho nevidel. Trojakordové trápenie len sčasti zachraňovali sólové „onanie“ gitaristu a miestami vcelku dobrý vokál Ivana Franka. Spev ale pochovávali naivno-hlúpučke slovenské texty, za ktoré by sa hanbili snáď aj pubertiacké skupiny. V tomto prípade som udivený, na jednej strane kvôli tomu, že skupina existuje od roku 1995 a na strane druhej preto, že v skupine pôsobí výborný basgitarista Braňo Valanský (spolupracoval s menami, akými sú Paľo Habera, Peter Lipa, Henry Tóth, Emil Frátrik, Delmar Brown, atď.). Predpokladám, že SCHYZOFÉM majú veľmi dobrú PR a šikovný manažment, pretože hudobne nemajú ani na to, aby predskakovali druholigovým slovenským skupinám. Na jednoslovne zhodnotenie ich výkonu si ukradnem jeden začutý výraz „SCHYZOFUJ!“
Našťastie čoskoro pódium obsadili chlapi združení okolo Kaia Hansena a kvalita doslova vyletela smerom nahor. GAMMA RAY už roky drhnú svojskú a nemennú verziu speed metalu, takpovediac jednoduchšieho razenia. Žiadne výrazné hudobné aranžmány, ale hudba postavená na melodických linkách, vokáloch a ľahko zapamätateľných refrénoch. A hlavne aj vo svojej jednoduchosti veľmi kvalitne zahraná. Práve vyššie zmienená jednoduchosť a aj fakt, že Kai Hansen pri všetkej úcte nepatrí medzi najlepších spevákov, vyvolali vo mne po chvíli pocit nudy, ktorý sa len na chvíľku vytratil v momente, keď skupina tesne pred koncom svojej show zahrala hit najväčší, „Ride The Sky“ z dielne HELLOWEEN. Song, ktorý pochádza ešte z dôb úspešného pôsobenia Kaia Hansena v ich radoch. Okrem tohto odbočenia odohrali GAMMA RAY prierez skoro celou svojou tvorbou a siahli snáď ku všetkým hitom. Len škoda, že napríklad „Heaven Can Wait“, pôvodne naspievanú bývalým spevákom zoskupenia Ralfom Scheepersom, Hansen nedokázal podať s absolútnou presvedčivosťou. V každom prípade, GAMMA RAY predviedli kvalitnú show plnú metalových póz a klišé, ktorá potešila minimálne ich fanúšikov v kotli. Títo s nadšením odspievali nejeden song a refrén. Perfektné prijatie a preplnený Cassosport skupinu viditeľne potešil, tak zo seba vydali maximum a s neskrývaným nadšením.
Predpokladal som, že po tom, ako technici odstránili z pódia aparát GAMMA RAY, budú na stage znášať vybavenie patriace hlavnej hviezde večera a prestávka sa tým natiahne. No mýlil som sa, „výmenu“ urobili oveľa elegantnejšie a rýchlejšie. Jednoducho odstránili veľkú plachtu s logom predchádzajúcej bandy a nám sa odkryl pohľad na scénu inšpirovanú obalom poslednej radovky HELLOWEEN, ktorá sa na nasledujúce dve hodiny stala dejiskom veľkej heavy/speed metalovej show. Túto odštartovali introm „Walls Of Jericho“ a snáď najznámejším dlhočizným „hellovinovským“ songom „Halloween“, ktorým rozpútali nadšené ovácie v publiku, nemajúce konca kraja. Výborný a odsýpajúci začiatok koncertu pokračoval aj ďalšími silnými skladbami, medzi ktoré je smelo možné zaradiť nielen staršie a osvedčené songy, ale aj „As Long As I Fall“ z novinkového albumu „Gambling With The Devil“.
Skvelý Andi Deris za mikrofónom ma doslova prekvapil svojim vysokokvalitným výkonom. Andi dnes už nie je len náhradou za Michaela Kiskeho, ale aj neoddeliteľnou súčasťou dýň. Gitarista Sascha Gerstner a basák Markus Großkopf okrem muzikantského štandardu podávali hlavne výkony na poli športovom a divadelnom. Títo dvaja spolu s Andim Derisom pobiehali po pódiu a hecovali publikum aj klasickými heavymetalovými pózami. Michael Weikath sa oproti tomu hýbal pomenej a hádzal zlé pohľady do publika, s nevyhnutnou cigaretou v ústach. Presne takto si ho pamätám z Budapešti, keď som HELLOWEEN videl naposledy v lete roku 1998, kde predskakovali skupinám BLACK SABBATH a PANTERA. Skoro desať rokov a tento chlapík sa vôbec nezmenil... No najlepším dojmom po hudobnej stránke na mňa pôsobil bicman Dani Löble, naozaj výborný muzikant, ktorého talent je v HELLOWEEN brzdený. Predsa len, hudobná produkcia tekvíc je postavená niekde inde, ako na prešpekulovaných postupoch. Jeho talent bolo nemožné si nevšimnúť v druhej časti bubeníckeho sóla (prvá polovička bola nuda na n-tú), ktoré skupina prerušila veľmi zaujímavou vsuvkou so svojsky spracovanou verziou evergreenu „Smoke On The Water“ od DEEP PURPLE. V tomto bode koncertu došlo aj k zlomu, keď bubenícke sólo a zaručený zvlhčovač nielen dámskej spodnej bielizne „A Tale That Wasn´t Right“, pribrzdili dobre rozbehnutú show a znova ju naštartovať sa HELLOWEENU podarilo až siahnutím k absolútnym klasikám. „Dr. Stein“ a „Medley“ (poskladané zo šiestich zaručených hitov) boli príčinou nielen k nafúknutiu veľkých tekvícových hláv po stranách pódia, ale hlavne dôvodom k očakávaniu naplnenia sna nejedného fanúšika. Großkopf, Weikath a Hansen spolu na jednom pódiu a teraz sa ho konečne podarilo naplniť... je snáď potrebné dodávať niečo viac?
Koncert zakladateľov nemeckého heavy metalu nakoniec naplnil očakávania a túžby stoviek fanúšikov. Všetky tri kapely sa snažili dať svojim fanúšikom len to najlepšie a každej sa za ich výkony dostalo odmeny vo forme nadšených ovácii. V takomto prípade je môj názor na najmä na začiatku pokrivkávajúcu kvalitu myslím nepodstatný, každý z návštevníkov si urobil obrázok o koncerte sám.
Setlist GAMMA RAY:
1. Intro: Welcome
2. Gardens Of The Sinner
3. Heaven Can Wait
4. New World Order
5. Fight
6. Empress
7. Rebellion In Dreamland
8. Into The Storm
9. Heavy Metal Universe
10. Ride The Sky
11. Somewhere Out In Space
12. Send Me A Sign
Setlist HELLOWEEN:
1. Intro: Walls of Jericho
2. Halloween
3. Sole Survivor
4. March Of Time
5. As long As I Fall
6. A Tale That Wasn´t Right
7. Drum Solo/Smoke On The Water/puppet show
8. Eagle Fly Free
9. King For 100 Years
10. Bells of the 7 Hells
11. If I Could Fly
12. Dr Stein
13. Medley: Perfect Gentleman Pt.1 ./ I Can. / Where The Rain Grows / If I Could Fly / Perfect Gentleman Pt.2 / Power. / Keeper Of The Seven Keys
14. Future World (s GAMMA RAY)
15. I Want Out (s GAMMA RAY)
16. Outro: Light The Universe
Fotografie: Ivin a Piotresku
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.